astropolis x - kapitola nultá - báza

Autor: Peter Vilhan | 26.1.2013 o 21:02 | (upravené 7.2.2013 o 15:22) Karma článku: 4,78 | Prečítané:  313x

„Páľ!" rozkázal nahnevaný kapitán medzi zubami a pevne zovrel päsť. Poručík z posledných síl nastavil ešte jeden kurz dopadu miónového torpéda a aktivoval ho. Obaja sa pozreli na rozbitú centrálnu obrazovku, ktorej signál slabol ale kyberánska loď bola stále dobre viditeľná.

ap0_baza_small.jpg

Upravená torpédová strela mierila priamo do najväčšej trhliny v trupe nepriateľskej lode. Ostré záblesky zo zničeného interiéru a kúdoly dymu sťažovali výhľad na obrazovku. Ranení ležali roztrúsení všade na celom mostíku. Prístroje hlásili poruchy systémov a ďalšie varovania neutíchajúc ručali naprieč zničenou miestnosťou.

„Dopad o tri, dva, jeden, ..." hlásil poručík Varlamov lapajúc po dychu. Spolu s kapitánom, ktorého doráňaná tvár prezrádzala vážnosť situácie, sa zahľadeli na posledné sekundy obrovskej kyberánskej lode.

Miónová strela dopadla presne do veľkej trhliny. Našla si cestu pomedzi lietajúce trosky, ktoré sa pozvoľna hýbali v priestore. Chvíľu sa nič nedialo, ale potom nastal obrovský výbuch. Celý trup sa nafúkol ako balón a do priestoru vystrelila veľká tlaková vlna. Šírila sa ako zväčšujúci sa prstenec a jeho sila drvila všetko, čo jej prišlo do cesty. Nakoniec sa objavila oslňujúca žiara, ktorá osvetlila celý mostík.

Kapitán aj poručík si prikryli oči pred jasným svetlom. Zväčšujúca sa tlaková vlna zasiahla jedinú loď Aliancie, ktorá prežila posledný útok kyberánov. Obaja muži stratili stabilitu a spadli na zem. Z posledných síl sa vyškriabali späť na svoje miesta.

„Pán Varlamov, aké sú škody?" chcel vedieť grécky kapitán z posledných síl. Špinavá a roztrhnutá rovnošata na ňom trčala ako rokmi ošľahaná zástava.

„Pane, posledná vlna vyradila z prevádzky všetky senzory na lodi. Komunikácia, navigácia, zbraňové systémy, všetko mimo prevádzky. Prišli sme o draky, motory len na impulznom výkone. Núdzové štíty sú na dvoch percentách..."

„...prišli sme o superlum!" konštatoval kapitán. „A podpora života?"

„Všetky paluby hlásia únik kyslíka a zo zadnej časti už všetok unikol cez trhliny," hlásil mladý Bielorus.

„Uzavrite všetky vnútorné paluby a presmerujte zostatkovú energiu na mostík. Kurz na Mars. Tá je najbližšia. Musíme dať vedieť všetkým, ako sme dopadli," povedal unavený kapitán a bezvládne sa hodil do svojho kresla.

„Rozkaz, pane!"

„Vnútorný kanál ešte funguje?"

„Veľmi nepravdepodobne. Tlaková vlna zničila takmer všetko, čo nám doposiaľ ešte fungovalo. Možno s výnimkou niektorých sekcií, ale ... možno ... kanál otvorený," odvetil zakrvavený pilot potom ako sa chvíľu pohral s nastaveniami na palubnej doske.

„Kapitán posádke, posledná kyberánska loď bola zničená. Prekalibrovali sme miónové torpédo, ktoré po zásahu vyvolalo veľkú tlakovú vlnu. Tá poškodila väčšinu systémov, medzi nimi aj podporu života. Preto sme uzavreli všetky sekcie, aby sme vydržali cestu späť. Nebude to jednoduché, ale táto loď nás zatiaľ vždy priviezla domov a nebude tomu inak ani teraz. Prišli sme o draky a tak nemáme superluminačný pohon, ale pokúsime sa ho spojazdniť. Najbližšia zastávka, Mars. Boh nám pomáhaj, Papadopulos koniec."

Odkaz sa šíril loďou do všetkých kútov, ale tam, kde ho nebolo počuť ho priniesol niektorý člen posádky. Všetci sa potešili, že mostík nie je mŕtvy, že kapitán Roburu ešte žije, a že ich nádej na prežitie stále žije s ním.

Všetci, ktorí boli schopní udržať sa na nohách sa snažili priložiť ruku k dielu a opraviť aspoň niektoré časti zložitého mechanizmu.

Ale neboli jediní, ktorí počuli kapitánov odkaz. V útrobách lode medzi motormi, kam kyberánska flotila sústredila všetku svoju silu, boli ďalší poslucháči. Päť cudzích bytostí, päť nepriateľov, ktorí sa pred výbuchom nenápadne teleportovali, aby splnili ich poslednú úlohu.

 

Major Adam Henrich Samson, veliteľ Vesmírnej základne AP010M na Marse stál na vonkajšej promenáde a uprene sa díval na oblohu. Veľké presklené steny prepúšťali krásny deň dopadajúci na jeho tvár. Nebol poverčivý, ale v duši cítil, že dnes to nebude jednoduchý deň. Opierajúc sa o zábradlie pozrel na Základňu, ktorú mal pred sebou ako na dlani. Sledoval quardský aj kgoškovský sektor, v ktorom dokovali veľké nákladné lode. Pomedzi ne pobehovali rôzni obyvatelia, či už pozemný personál, alebo členovia posádok tých lodí.

K zamyslenému a zahľadenému človeku pristúpil Morgom, mur, kapitán, ktorý svojím chladným výrazom vzbudzoval rešpekt.

„Nejaké správy?" opýtal sa Adam.

„Zatiaľ žiadne," odvetil Morgom.

„Myslíš, že ich konečne porazíme?"

„Je veľmi nepravdepodobné, že Aliancia bude schopná poraziť kyberánov, hoci v mojich meditáciách som videl veľký triumf," pozdvihol obočie mur.

„Už sa niekedy tvoja vízia nenaplnila?" zľahka pozrel na kapitána.

„Nie."

„Takže sme vyhrali," zvolal žartovne major, „ale prečo sa nám nikto nehlási?"

„Major, je iracionálne považovať bitku za vyhratú, keď víťaz nevolá na slávu," konštatoval Morgom.

Obaja sa potom zadívali na chaos na ploche, ktorý medzičasom vyvolal neopatrný quard. Vďaka jeho chybe z nákladného priestoru vypadol stredne veľký kontajner, ktorý sa otvoril a vypadli z neho pestrofarebné šaty.

Keď sa vrátili spať na Bázu, zdalo sa, že je všetko v poriadku. Ixen, Adamov najlepší priateľ, sedel na veliteľskom mieste a podrobne pozoroval prácu tímu, ktorý dával pozor na pozemné ako aj vesmírne doky.

„Noan sa ešte neohlásil?" opýtal sa Adam.

Ixen uvoľnil miesto majorovi a bez slova iba pokrútil hlavou. Vo chvíli, keď si všetci posadali na svoje miesta prišla dlho očakávaná správa.

„Major, diaľkové senzory ASS Amicus zachytili veľmi slabý signál Roburu," oznamoval poručík Wu. Všetci okamžite zbystreli. Mladý Číňan sa ďalej započúval do slúchadiel. „Má zničené všetky komunikačné systémy a dochádza im aj podpora života."

„Vieme, kedy sem dorazia?" netrpezlivo položil otázku Adam.

„Podarilo sa im opraviť draky a majú aktívny aspoň prvý superlum, takže sem dorazia každú chvíľu. Pane, Robur vraj pripomína letiacu plechovku," opakoval slová z vysielania.

Nasledujúce hodiny ubiehali veľmi pomaly. Prípravy na zabezpečenie prichádzajúcej lode vrcholili, keď sa konečne objavila na hraniciach Mliečnej dráhy. V sprievode niekoľkých pohotovostných vesmírnych lodí triedy W1 a W2 sa po ďalších niekoľkých celú večnosť trvajúcich minútach  konečne objavila na orbite Marsu.

Pre urýchlenú záchranu zranenej a vyčerpanej posádky sa rozhodli, že ASS Robur pristavia do Skydoku SD0103, kde ich už čakali lekárske tímy.

Adam, Ixen aj Morgom ich už čakali na mieste. Pozerali na pomaly sa približujúcu veľkú loď a neverili vlastným očiam. Od prednej časti až dozadu k motorom sa tiahli veľké ba až obrovské trhliny v trupe. Kusy plášťa z nej odstávali ako konáre na strome. Stredná časť vyzerala najhoršie a pravdepodobne dostala najväčší zásah, lebo vnútorná konštrukcia vyčnievala skrz obvod lode.

Dokovacia rampa bola tiež úplne zničená a tak záchrana musela prečkať ďalšiu minútu, kým sa na slote nevysunuli flexibilné lávky, ktoré sa ihneď adaptovali k trupu Robura.

Technici okamžite prerazili vonkajšiu stenu a vtrhli dnu. Hneď za nimi šli lekári v sprievode Štvrtého bezpečnostného tímu. Keď prešiel aj posledný, vyrazené dvere sa zavreli. Nikto nechápal, čo sa deje, no keď začuli streľbu, hneď vedeli, že niečo nie je v poriadku.

„X, vráťme sa do haly, sú tu. Mormo, ty sa vráť na Bázu a varuj Najvyšší senát a Hlavné velenie, že kyberáni sú na tejto lodi," prikázal major v hale Skydocku a prstom ukázal smerom na pristavenú loď.

V hlavnej hale bol informačný pult, za ktorým stála mladá drolka. Jej úlohou je usmerňovať cestujúcich, ktorí sa tu denne presúvajú. Adam podišiel za pult a prikázal jej opustiť toto miesto. Urobila tak. Využila núdzový teleport, ktorý bol ukrytý pred nepovolanými.

Major naťukal do počítača svoju identifikáciu a na stene za ním, priamo medzi dvomi obrovskými priezormi sa otvorili nenápadné dvierka. Za nimi sa ukrývali dve „espéstopäťdesiatky", dve „empétritisícky a jedna „ixpédeviatka".

Vyzbrojili sa a namierili rovno k dverám lode, ktoré neboli úplne zatvorené. Rýchlo sa premiestnili a s najväčšou opatrnosťou vstúpili dnu do lode. Hneď vo vstupnej chodbe našli štyri mŕtve telá patriace bezpečnostnému tímu a v bočnej chodbe ležali ďalšie nehybné telá z technického tímu. Opatrne ich prekročili a pokračovali ďalej. Chodbami sa šíril zápach mŕtvol, ktoré nemal kto odpratať. Všade prítomné známky ťažkých bojov sťažovali postup ich oboch.

„Sme len dvaja? Keby sme aspoň vedeli na koľkých, že?" vŕtalo Ixenovi v hlave.

„Neviem, X, neviem. Zistíme, ale najskôr musíme nájsť Noana. Bez neho to nebude mať správnu šťavu," zavtipkoval Adam, hoci jeho tvár bola vážna. O chvíľu nato ostali stáť pred hermeticky uzatvorenými dverami. Ixen namieril svoj techpod, aby zistil, aké podmienky sú v uzavretej sekcii.

„Žiadne známky života, kyslík na minime, ale ak rýchlo prebehneme, dostaneme sa až ku kajutám, kde je podpora stále účinná."

Na stene, vedľa dvier bol poškodený elektronický zámok a tak im neostávalo nič iné, len pokúsiť sa ich otvoriť manuálne. Adam opatrne sňal predný panel. Vytiahol poškodený integrovaný obvod a zvyšok mechanizmu vyskratoval. Zámok cvakol a dvere prešli do manuálneho režimu. Ixen potiahol za jedno krídlo a Adam za druhé. Nešlo ich úplne otvoriť, ale postačilo to na to, aby sa cez ne aspoň prestrčili.

Stav kyslíka citeľne klesol a obaja mali problém sústrediť sa. Zadržali dych ako len vládali, aby stihli včas uniknúť. Krv sa v nich spomaľovala a takmer ich zasiahli mdloby. Mali pocit, akoby im niekto sedel na hrudi a nevedeli sa poriadne nadýchnuť. Ich zmysly sa otupovali a zvuky sa strácali niekde v diaľke. Bežali ako vládali, ale nie a nie doraziť k druhým dverám. Nohy sa im podlamovali, no stále išli vpred, pretože chceli, pretože museli.

Konečne boli tam. Kapitán Ixen Muatro bol drol a jeho pľúca boli o niečo odolnejšie, tak sa s vypätím síl natiahol za elektronickým zámkom. Naťukal bezpečnostný kód a dvere sa otvorili. Hneď sa ozvala akustická signalizácia o dekompresii. Počítač spustil neočakávaný alarm, čím vzbudil pozornosť hlavne ich nepriateľov.

Dvere sa roztvorili a obaja cez ne doslova prepadli. Keď sa dvere zavreli a kompresia sa v miestnosti vyrovnala, obaja začali zhlboka dýchať. Ležali na zemi lapajúc po dychu, keď sa nečakane objavila veľká postava.

„Vstávajte! Na nohy, obaja!" prikazoval im mužský hlas. Neboli si ním celkom istí, lebo im pripadal známy, no vďaka prudkým výkyvom tlaku mali zaľahnuté v ušiach a sťažka rozoznávali zvuky. Len čo sa spamätali, pozreli sa na neznámeho.

„Noan," zvolali súčasne, „čo blázniš?"

„Major, kapitán, rád vás oboch vidím..." povedal natešený tresm. Podišiel k nim a pomohol im zo zeme. Kým sa narovnali, boli už takmer úplne v poriadku.

„Aký je stav na lodi?" opýtal sa major.

„Loď je v kritickom stave a podpora života sa rýchlo míňa. Skoro celá posádka bola zabitá, prežili len niekoľkí. Kapitán je na mostíku držaný ako väzeň. Odmietol spolupracovať s nepriateľom, tak popravili pilota."

„Podarilo sa ti zistiť, koľko kyberánov je na palube?" vyzvedal Ixen.

„Zatiaľ som ich napočítal piatich, no nepredpokladám, že by ich bolo viac. Spôsob akým postupovali od zadnej časti do predu svedčil o tom..."

„...a ich plán? Majú nejaký plán?" pokračoval drol.

Ale Noan už nestihol odvetiť. Na konci haly sa objavil kyberán. Bol vyšší ako ktorýkoľvek z nich. Jeho biochromatický skafander pevný ako skala bol celý od krvi a maska na tvári mu chránila životne dôležité kybernetické systémy. Bol vysoký takmer ako kgošk a rôzne ostré hrany na jeho končatinách vzudzovali patričný strach.

S namierenou zbraňou ich chcel donútiť, aby sa vzdali.

„A prečo?" reagoval otázkou Adam. Monštrum sa však nedalo zaskočiť. Zopakoval, aby sa vzdali a varovne vystrelil pred nich.

Všetci dobre vedeli, že akýkoľvek ďalší pokus o útek, či nebodaj útok by mohol skončiť tragicky. Zložili zbrane. Ruky založili za zátylky a postupovali pred nepriateľom smerom k mostíku.

Márne sa mu snažili prihovárať, nič s ním nepohlo. Vo chvíli, keď sa ktorýkoľvek zastavil, namieril svoju zbraň a bol pripravený bez milosti zastreliť provokujúceho zajatca.

Noan však dobre vedel, že cestou na mostík budú musieť prejsť okolo holografickej miestnosti. Vedel, že tu bude jedinečná príležitosť na oslobodenie sa.

„Páni, ľutujem iba jednu vec, že som doteraz nikdy neskúsil pravú pozemskú tanečnú zábavu..."

„Chceš si posledný krát zatancovať?" nadhodil Adam, lebo hneď vedel, ako to tresm myslí.

Ixen nič nehovoril. Nechal veci plynúť a čakal, čo sa bude diať. Vo chvíli, keď sa blížili k holosále, napadla ho myšlienka, že tá zábava má čo robiť s projekciou.

„Ale cez sál predsa nepôjdeme a na chodbe predsa hologram nefunguje," povedal si v duchu. V ďalšej chvíli sa ozval opäť Noan.

„Počítač, spusť projekciu Tanečná horúčka, posuň na 16:22..." prikázal a v okamihu sa ocitli uprostred šialenej diskotéky s ohlušujúcou hudbou a množstvom obyvateľov, ktorí sa tlačili jeden na druhého. Strkali do každého a v tom hluku nebolo počuť žiadne slovo.

Zabávajúci sa tlačili aj na únoscu, ktorý mal veľké ťažkosti udržať rovnováhu. Dav sa tlačil a hoci začal strieľať na všetky strany, nikto sa neuhýbal. Kyberán zúfalo zabíjal holografické postavy, no nepomáhalo to. Dokonca aj ostré hrany na skafandri spôsobovali otvorené rany na obyvateľoch ale všetci skákali do rytmu a oňho sa vôbec nezaujímali.

Adam, Ixen a Noan sa prikrčili a čo najrýchlejšou cestou sa stratili v dave. Úzka chodba im však veľa priestoru neumožňovala. Drol s tresmom hľadali technickú šachtu, ktorou by mohli ujsť, ale Adam nie. Ten mal iný plán. Z miernej vzdialenosti sledoval ich nepriateľa, ktorý sa otáčal a bez prestávky strieľal do baviacich sa.

Opatrne sa prikradol medzi hŕstku mladých tancujúcich. Prikrčil sa za dvoch mužov a čakal na vhodnú príležitosť. Uvedomoval si, že útok odzadu by nebol efektívny keďže aj na chrbte uvidel ostne, na ktorých by sa mohol vážne zraniť. Neostávalo nič iné, len zneškodniť kyberána odpredu.

Zhrbený major sa postavil za nepriateľa, ktorý sa neustále točil a strieľal do nikdy sa nemíňajúceho davu. V okamihu, keď bola zbraň nad Adamom, zaútočil. Zablokoval mu ruku a presne miereným úderom do lakťa ho o ňu pripravil. Ale stroj sa nenechal zaskočiť. Druhou rokou sa okamžite začal brániť a uštedril Adamovi úder do oblasti rebier až ho zvalil na zem. Kyberán sa potom natiahol po svoju zbraň ale Adam ho v tom kopol do tváre, až mu spadla maska. V okamihu si začal brániť tvár. Kým si ju nasadil naspäť, Adam už stál pred ním. Bol taký rozčúlený, že mu kropaje potu stekali po tvári. Opäť sa natiahol a pravačkou uvalil kyberánovi úder rovno do oka. Ochranná maska sa zlomila a spadla na zem. Kyberána táto rana zmietla na zem až stratil orientáciu. Pozeral okolo seba akoby bol stratený a nevedel nájsť oporný bod. Major podišiel k nemu. Díval sa na čoraz zúboženejšieho robota. Pohľadom sledoval, kde by ho opäť zasiahol. Driek, povedal si Adam. Vyskočil do vzduchu a za hlbokého výkriku mu padajúc celou silou päsťou prerazil driek. Svojho súpera konečne porazil. Kyberán ostal nehybne na zemi a motorčeky v jeho tele zoskratovali.

Zmocnil sa zbrane a zhlboka dýchajúc vyzval počítač na ukončenie programu. Nastalo hrobové ticho. Konečne tam ostali zase len traja. Pozreli jeden po druhom, aby sa presvedčili, že sú všetci v poriadku.

„Dobre, v prvom rade musíme oslobodiť mostík," prelomil ticho major. „Tadiaľto," ukázal na šachtu, ktorá bola skonštruovaná tak, aby v prípade núdze poslúžila na bezpečný presun posádky. Otvoril veko a cez malý otvor sa napasoval dnu. Noan s Ixenom ho nasledovali.

V úzkej chodbičke bolo veľmi chladno a čoskoro cítili ako im tuhnú prsty a čoraz viac ich oziaba. Museli však pokračovať ďalej. Potom ako minuli poslednú križovatku, konečne dosiahli svoj cieľ. Adam sa opatrne pozrel, ale v miestnosti nikoho živého nenašiel. Odstránil ochrannú mriežku a skočil dovnútra. Lenže Ixen bol taký zamrznutý, že sa triasol ako osika. Stuhnuté končatiny ho natoľko obmedzili v pohybe, že sa nedokázal ani prestrčiť cez malý otvor a Noan s Adamom mu tak pomohli.

„Ani sa nečudujem, že sa nám nemohli ozvať," poznamenal Noan. Takmer všetky prístroje boli zničené alebo ostali bez energie. Väčšie i menšie úlomky ležali pomedzi mŕtve telá, medzi ktorými ktosi našťastie chýbal.

„Noan, nadviaž spojenie s Bázou," riekol Adam a tresm sa hneď pustil do práce. Podišiel k hlavnému riadiacemu pultu a spustil diagnostiku. Na veľkej obrazovke mu nabehla posledná zadaná informácia.

„Major," upozornil na seba a gestom hlavy ukázal smerom na obrazovku. Obaja sa zahľadeli na akivovanú autodeštrukciu lode.

„Počítač, ukonči autodeštrukčnú sekvenciu," zavelil Adam.

„Zrušene autodeštrukčnej sekvencie je mimo prevádzky," znela odpoveď z Intracomu. Neostávalo im nič iné ako natvrdo zresetovať celý systém lode. Obaja zadali svoje autorizačné kódy, ktorými sa poľahky dostali do systému. Postupne odpájali jednotlivé podprogramy, medzi nimi aj podporu života, bez čoho by sa hlavný počítač nezresetoval. Odpočítavanie neúprosne ukrajovalo zo zostávajúceho času. Posledné sekundy sa blížili a záchranná misia sa začala meniť na smrteľnú.

Konečne sa aj Ixen pozbieral a priložil ruku k dielu. Pohľadal tajný panel schovaný pod pracovným pultom navigátora. Dvierka sa otvorili a z tmavej kazety sa vystrčili dva stredné pulzery s označením MP3000. Jeden si ponechal a druhý priniesol Noanovi. Potom pozrel na poškodenú obrazovku a jeho pokojná povaha zneistela. Posledných desať sekúnd ich delí od istej záhuby. Hlavou sa mu premietli veci, ktorým sa doposiaľ vyhýbal, pretože ich považoval za nepoholné. Avšak zoči-voči smrti mu odrazu prišli malicherné a smiešne.

„Teraz," prikázal Noan. Spolu s Adamom súbežne aktivovali tvrdý reset na celej lodi. Všetky príkazy sa anulovali a na obrazovke nabehlo základné rozhranie programu. Pokúsili sa uviesť do behu včetky najdôležitejšie funkcie a protokoly. Nepodstatné ponechali mimo prevádzky. Zrýchlenou diagnostikou zistili, čo pracuje a čo nie, prípadne v akom rozsahu daný podsystém pracuje.

Mali veľké šťastie, lebo hneď ako skončili sa vo vstupných dverách objavil ďalší kyberán. Tento sa však už na nič nepýtal. Nepotreboval ďalších zajatcov, iba by ho brzdili. Namieril a bez varovania spustil streľbu. Všetci traja sa rýchlo poschovávali. Nenápadne sa rozdelili, aby útočníka prekvapili z troch strán. Obkľúčili ho a striedavo sa vystrkajúc opätovali streľbu. Netrvalo dlho a ich snaha priniesla ovocie. Kyberán klesol na zem a zoskratoval.

„Dvoch by sme mali,"zhodnotil Adam.

„Ešte traja," pokračoval Ixen.

„Noan, spoj ma s Bázou."

Lenže tresm sa nestihol ani nadýchnuť, keď mu počítač ohlásil, že únikové moduly boli všetky vypustené.

„Ale k čomu by to bolo dobré? Načo by ich vypúšťali? Máme obraz?"

„Myslím, že áno, major," odvetil Noan.

„Vieme zistiť, kto a či vôbec niekto je v tých moduloch?" nadviazal Ixen.

Mdzitým sa objavil záber z hornej kamery, ktorá síce vynechávala, no predsa len ukazovala väčšiu časť vrchnej časti trupu.

„Major, Báza je v spojení..." ohlásil tresmský kapitán.

Mali málo času, preto požiadal Morgoma, aby zistil či v moduloch niekto alebo niečo je a aká je ich trajektória.

„Pravdepodobne ich chcú použiť ako riadené strely, aby vyvolali reťazovú reakciu," vysvetľoval Adam.

Na Báze sa Morgom spolu s ahejským poručíkom Dax'tem pokúšali zistiť smer vypustených modulov. Závery neboli jednoznačné ale v troch prípadoch to vyzeralo na kolízny kurz.

Vprvom prípade to vyzeralo, že kolízny kurz bol nasmerovaný na služobnú loď, Predátor X. V druhom prípade by modul narazil do riadiaceho centra Skydoku a v poslednom by podľa predbežných výpočtov mohol zasiahnuť Bázu, alebo Groundock a zapríčinila by obrovské škody.

„Pán Dax'te, sú na tých moduloch známky života?" vyzvedal Adam.

„Nepotvrdené, pane," odvetil ahej.

Minúty bežali a dvadsať záchranných modulov krúžilo okolo Skydoku ako supy nad zdochlinou. Ich premenlivé trajektórie bolo veľmi ťažké presne zamerať.

„Mormo, vyhláste Druhú výstrahu na celej základni a evakuujte obyvateľov. Potom aktivuj SPM a molekulárne inhibítory, aby sa nemohli svojvoľne teleportovať na povrch."

„Rozkaz, major," potvrdil chladne pôsobiaci mur.

„Ohlás situáciu Najvyššiemu Senátu a Hlavnému veliteľstvu. Dúfajme, že tento stav sa nezmení na vojenský zásah ale ostane len ako narušenie bezpečnosti," dodal spotený Adam a vysielanie sa ukončilo.

Hneď ako vyhlásil výstrahu, v každom sektore sa rozozvučali varovné hlásenia a rozsvietili výstražné svetlá červenej farby. Bezpečnostné jednotky sa rozbehli po celej základni a usmerňovali prestrašených obyvateľov do bezpečia. Našli sa však aj provokatéri, predovšetkým kgoškovia, ktorí nechceli počúvať príkazy od „vývojovo zaostalejšej rasy."

Hneď ako dostali spätnú väzbu zo sektorov a všetky sú zabezpečené, Morgom aktivoval SPM na celej vesmírnej základni. Všetky prislúchajúce časti sa zahalili neviditeľným silovým poľom a na takticky rozmiestnených pozíciách sa objavili veľké magnetoplazmové delá.

Medzitým sa na mostíku Noan, Ixen a Adam dohodli na ďalšej stratégii. Všetci sa zhodli na jednej veci, že žiadny kyberán sa nesmie dostať až na povrch.

„Musíme ísť na hornú palubu presvedčiť sa, či tam neostali tie polotvory. Vypustili všetky moduly a to sa nedá bez toho, aby niekto neostal a neprepísal databázový protokol," navrhol Adam.

„Začína sa lov na šelmy," vtipkoval Noan.

Potom sa všetci traja vydali cez hlavnú rozvodňu a prečerpávaciu stanicu na vyššie podlažie, kde našli dvoch ahejov a jedného fóna, ktorý ich ošetroval, hoci sám bol značne zranený. Major im nariadil, že keď uvidia ďalších z posádky, aby ostali na tomto mieste. Je to vcelku bezpečné miesto, so zdrojom pitnej vody. Sľúbil im, že sa po nich vrátia a pomôžu im zachrániť sa.

Potom sa pobrali ďalej. Prešli zabezpečenými dverami a na konci dlhej, no úplne zničenej chodby sa nachádzalo miesto, kam sa chceli dostať. Ixen naťukal špeciálny kód, ktorý otvára všetky dvere na ktorejkoľvek vesmírnej lodi Intergalaktickej Aliancie. Dvere však ostali zablokované. Drol zopakoval autorizačný kód, ale dvere sa stále neotvárali. Ešte raz to skúsil, ale nič sa nedialo. Jemný dym sťažoval výhľad, ale nie sluch. Adam spozornel, keď sa ani na tretí krát nepodarilo otvoriť dvere. Z druhej strany miestnosti začul znepokojujúci zvuk. Bleskurýchle sa rozpamätal, čo mu to pripomenulo. Niekoľko rokov dozadu, kedy útoky kyberánov bývali pravidelné. Vtedy pôsobil ako nadporučík na palube ASS Predator X. Pri jednom z útokov, keď sa nepriatelia dostali až na palubu a chceli ovládnuť loď, dobíjali sa na mostík. Nemohli preraziť dvere hrubou silou, preto použili vysoko výkonné delo, ktoré sa najprv musí nabiť. Čas nabitia je krátky ale hlas o to intenzívnejší. Vo fáze pred výstrelom znie veľmi vysokým priam až rušivým tónom. Ľudský sluch ho však ešte dokáže rozpoznať.

Adam si tak spomenul, aká rana nasledovala keď sa delo nabilo. Ako tiger na korisť skočil Adam na Ixena a zvalil ho na zem. Ešte nestihli ani dopadnúť, keď sa ozvala ohlušujúca rana a ťažké a pevné dvere sa rozleteli akoby boli z papiera. Trosky leteli ohromnou rýchlosťou a trieštili sa o všetko, čo im stálo v ceste. Silná vlna zmietla aj mohutného Noana na zem a takmer prišiel o zrak. Tvár mu hneď zaliala krv a takmer zamdlel. Adam a Ixen sa sťažka zvíjali na zemi. Obom to vyrazilo dych a nedokázali sa zhlboka nadýchnuť.

V hmle a prachu sa nad nimi objavila silueta kyberána. Jeho elektronické oči mu svietili fialovo a delo, ktorým túto skazu spôsobil sa opäť nabíjalo. Všetkým trom sa v tejto chvíli zazdalo, že sa čas spomalil a oni cítili energiu, ktorá im dodávala novú silu.

Ixen sa mu vrhol na nohy a mocne zovrel do náručia, aby nedokázal urobiť ani krok. Noan siahol po „empépäťstovku", namieril na nepriateľovu mohutnú zbraň a začal do nej strieľať, kým ju nezničil. Dlhým a hlasným pokrikom sa povzbudzoval, čo mu dodávalo ďalšiu silu.

Azda ešte nikdy predtým nemal Adam ten pocit, že je taký rýchly. Kým si nepriateľ uvedomil, že je pod priamym útokom, major stál pred ním s nahnevaným vyrazom v tvári. Vyceril naňho zuby a zdalo sa akoby sa bol kyberán preľakol a cúvol pohľadom. Mihom oka mal pod bradou namierenú Adamovu „hápétritisícku".

„Skončil si!" povedal mrzutým hlasom Adam kyberánovi priamo do očí a vypálil. Strela mu preletela hlavou a z temena mu vyleteli mechanické aj elektronické súčiastky spolu s kúskami mozgu. Tmavobordová tekutina, nepriateľova krv, sa rozfrkla všade vôkol. Konečne padol definitívne vyradený z ďalších bojov.

„Tretí z piatich..." povedal si major.

Prach rýchlo sadol a dym sa v prievane rýchlo vytratil. Všetci traja sa postavili na nohy, skontrolovali jeden druhého, kto je v akom stave. Všimli si, že najhoršie vyzerá tresm, Noan. Ale bol to silný muž a takéto ľahké povrchové zranenia ani nevnímal.

Vstúpili na takzvanú núdzovú palubu, kde boli prístupové šachty k záchranným modulom. Už pohľadom bolo jasné, že sú skutočne všetky preč. Porozhliadli sa po okolí, no hlavne do nastavení v riadiacom pulte, ktorý bol očividne zmodifikovaný.

„X, skontroluj databázu a pokús sa tie moduly zastaviť."

„Rozkaz, major," odvetil drol.

Kým sa kapitán venoval systému, major s druhým kapitánom sa poobzerali po menšom nádvorí. Bola to azda jediná časť na Robure, ktorá ostala takmer celá a bez akýchkoľvek následkov boja. Nebolo tu ani živej duše a tak sa vrátili k Ixenovi.

Ten krútil hlavou a neveriacky vrčal nad pultom.

„To snáď nie je pravda!" zvolal.

„Prečo, čo sa deje?" a prekvapený Adam podišiel až k nemu.

„Sú tu zdanlivo neškodne preprogramované sekcie v základnom rozhraní, ale keď si ich správnym kľúčom pospájame, tak nám niečo vznikne..."

„...niečo vznikne..." opakoval Noan, „a vieš aj čo?"

Ale on sa len pozeral na monitor a horlivo ťukal na prístrojovom paneli. Nechápavo krútil hlavou, no neodpovedal.

„Tak čo vznikne?" zavrčal tresm.

„Búúúm!" odvetil krátko ale výstižne.

„Tak to odpojme zo siete, nie?"

„To snáď nie je pravda?!" ešte viac sa rozčúlil drol. „Pozrite sa," riekol a obom ukázal zábery kamier z modulov. V každom jednom bol aspoň jeden člen posádky. Všetci zviazaní a zranení. „Ak by sme moduly teraz zastavili, okamžite by začali padať do atmosféry, v ktorej by zhoreli."

„Ale kým sú v pohybe, nemôžeme ich ani len teleportovať na palubu a už vôbec nie na povrch," povedal Adam.

„Prekliate obludy!" rozčuľoval sa Ixen. „Ale možno by sme ich vedeli vrátiť na loď."

„Ale do týchto rámp ich nie je možné vrátiť späť."

„To nie, tresmský bojovník nocí..." zavtipkoval Ixen, no uprene pokračoval v začatej práci.

„Ale do hangáru by to šlo, nie?" povedal Adam.

„Správne!"

„Hangár bol síce zničený, ale núdzový štít sme znova nahodili a ten ich udrží v bezpečí na tak dlho, kým po nich nepríde pomoc," dodal.

„Hm, nazveme to Ixenov manéver," poznamenal Noan a všetci sa pousmiali. Do horlivej debaty sa ozval známy hlas.

„Major Samson, obávam sa, že dvaja nepriatelia sa práve premávajú po Skydokoch. Myslím si, že sa chcú dostať až k teleportu, ktorý je v tretej vstupnej hale," komentoval situáciu Morgom.

„Sú len dvaja? Si si istý, Mormo?"

„Potvrdzujem," odvetil jednoznačne mur.

„X, pokračuj v záchrane posádky. Noan, ideme ich doraziť," zavelil Adam.

Potom sa rozdelili. Osamotený drol ostal prepisovať zložité a veľmi komplexné príkazy, ktorými kyberáni takmer zablokovali celý subsystém. Ale snaha a trpezlivosť sa vyplatila. Postupným mazaním transgenerických príkazov odkrýval pôvodné nastavenia v systéme. Na koniec sa dostal až na pôvodnú úroveň základného rozhrania a modulom, jeden po druhom postupne nariadil návrat na loď a pristátie v hangári.

Napriek tomu, že vedel, že všetky prístupové cesty boli zničené, veril, že cez technickú šachtu, ktorá je veľmi úzka, by sa mohol preplaziť až do oblasti hangáru.

Núdzové pole našťastie držalo a podpora života tak ostávala na stabilnej úrovni. Napriek rozsiahlym škodám prechod cez strednú časť smerom dozadu nebol nemožný. Celé vnútro bolo natoľko vychýlené a pokrútené, že ho pohromade držali len tieto úzke technické šachtičky.

Kapitán dobre vedel, že potrebuje zbehnúť o tri paluby nižšie, aby sa dostal do miestnosti C36, kde boli veľké transformačné stanice. Od tohto miesta sa tiahli rôzne potrubia hlavne do zadnej časti lode, k motorom.

Nemal veľa svetla, ale núdzové svetielka žiarili natoľko, aby pohodlne odkryl malé dvierka a prepchal sa cez ne.

Keď bol na mieste, odmontoval vzduchový filter a otvoril ďalšie dvierka. Už na prvý pohľad mu bolo jasné, že všetky záchranné moduly bezpečne pristáli. Tí, ktorí ešte vládali, sa sami sťažka vyslobodili a poniektorí vyčerpanosťou padli na dlážku. Našli sa však aj odolnejší členovia posádky, ktorí potom pomáhali ostatným.

Drolský kapitán sa sústredil hlavne na modul, ktorý pristál ako štvrtý v poradí. Veliteľ ASS Robur, kapitán Adonis Papadopulos tam ležal na konci so silami. Zbitý, špinavý a smädný. Všetky končatiny mal dolámané, sánku vykĺbenú a ľavé ucho natrhnuté. Roztrhaná zakrvavená uniforma bola jeho jediným poznávacím znamením. Už ani nevnímal, čo sa s ním deje a ako ho Ixen na rukách vynáša von.

„Umrel som?" prehovoril zúbožený Grék.

„Ešte nie, kamarát, ešte neprišiel tvoj čas. Tvoja loď predsa stále funguje," povzbudzoval starého známeho.

Potom, ako aj posledného člena posádky vyslobodil, im Ixen v rýchlosti opísal aktuálny stav. „...žiadny záchranný tím sem nemôže prísť pokým trvá zákaz premávky medzi Skydockom a Groundockom..."

Medzitým sa Adam s Noanom premiestnili k tým istým dverám, cez ktoré sa dostali na loď. Boli zavalené a mali definitívne zablokovať každého, kto by cez ne chcel prejsť. Obaja sa mocne opreli do veľkého kusa železa, aby ho odvalili. Ale nepohli ním ani o kus. Masív bol veľký a ťažký, dokonca aj pre nich dvoch. Uvedomovali si, že vychádzajú z času a kyberáni sú čoraz bližšie k víťazstvu. Cez malú škáru sa Noan pozrel za nepriateľmi, ale nevidel ich. Vstupná chodba Skydocku bola v týchto miestach hrubá a hoci bola ďalej priehľadná, clonila mu vo výhľade.

„Noan, budeme to musieť povoliť, inak sa nepohneme."

„Čo navrhuješ?"

Adam si stúpil na pár krokov od rumoviska a zbraňou namieril pred seba.

„Maximálny výkon," povedal a na kyberánskej zbrani nastavil potrebný údaj. „Ale budem potrebovať pomoc..."

Mladý tresm však začal namietať.

„Neviem, či je to dobrý nápad."

„Nemáme na výber, ak to neodpálime, von neprejdeme a to sa nesmie stať!"

„Ale čo ak zasiahneme práve elektromagnetické kotvy, ktoré držia loď na rampe?" stále namietal Noan.

Major sa pokúšal nevšímať si ďalej jeho poznámky. Prikázal mu nech sa postaví o tri kroky doľava a namieri svoju zbraň na prekážku.

Pozreli jeden na druhého a s odhodlaním v tvári vypálili. Zaznela obrovská rana. Šoková vlna sa rozletela po celej lodi ako aj po Skydoku a zrazila k zemi všetkých stojacich.

Pozreli smerom na dvere. Obaja sa rýchlo pozbierali a s malou pomocou preliezli zvyšky zátarasy. Konečne boli na mieste. Adam sa potom ešte obzrel smerom k hornej časti lode, aby zistil, či sa Ixenovi podarilo zachrániť posádku. Posledné dva moduly práve klesli za horizont a stratili sa z dohľadu.

„Výborne! Dobrá práca, X," zašomral si popod nos.

Potom sa rozbehli po dlhej chodbe. Videli, ako sa nepriatelia pokúšajú prelomiť ochrannú mriežku vo veľkej hale o dve poschodia nižšie. Dobre predpokladali, že kým sa tam dostanú, už tam nemusia byť. Ich znalosť bezpečnostných protokolov Aliancie bola neuveriteľná. Poznali úplne každý riadok a bola to otázka sekúnd, nanajvýš minút, kým ho neprelomia.

„Chvíľu ich to zamestná," povedal Adam bežiac k výťahu.

„Ako to?"

„Práve tento počítač som nechal zaheslovať Morgomovi. Použil biometrický kód, ktorý pochybujem, že prekonajú. Potrebovali by jeho krv."

Noan sa prekvapil. Myslel si, že tento spôsob zaheslovania sa koncom dvadsiateho druhého storočia zakázal. Práve kvôli podobným situáciám sa často krát stali terčom útokov obyvatelia, za snahou získať biologickú vzorku. Mnohí pri tom prišli aj o život.

Skĺzli sa po pristavenom rebríku a obzreli sa po okolí. Slnečné lúče svietili takou intenzitou, že mali pocit, že sa roztopia. Po dlhých mesiacoch sa práve dnes zase rozsvietilo takou intenzitou, ktorá ich o to viac brzdila v akcii. Páľava bola neznesiteľná a kvôli útoku bola solárna clona deaktivovaná. Jedinú ochranu tvorilo len silové pole, ktoré ich delilo od vonkajšieho vesmíru. Tlmilo slnečné lúče podľa potreby ale nebola to ochrana pred žiareniami ani extrémnou slnečnou aktivitou.

Dúfali, že si ich kyberáni doposiaľ nevšimli, hoci o svojich prenasledovateľoch určite vedeli. Verili, že ich teraz prekvapia. Už len jediné dvere ich delili od neľudských sabotérov. Nemali plán, ale nemali čas vyčkávať a premýšľať nad stratégiou. Každá sekunda teraz predstavuje rozdiel medzi životom a smrťou tisícov obyvateľov.

Ich zraky sa stretli a major ukázal na špeciálnu zbraň, ktorú ukoristil od jedného zo svojich robotických obetí. Kapitán prikývol a hneď sa vzdialil, aby sa kryl pred následkami strely.

Adam sa pevne postavil doprostred haly. Nohou sa oprel a celý sa naklonil dopredu. Spustil nabíjanie. Ako sa zbraň nabíjala, rovnaký hlas začul aj z opačnej strany masívnych dvier. Bolo mu jasné, že padne obrovská rana, ktorá oboch odhodí pekne ďaleko.

Obaja súbežne vystrelili. Dvere sa rozsypali na prach a tlakové vlny katapultovali obe telá ďaleko od seba, rovno do protiľahlých stien.

Noan to celé sledoval, ale keď videl, že Adam sa ťažko dvíha, neváhal a vrhol sa do dymu. Preletel ním ako blesk a hodil sa na kyberána. Schmatol ho za krk a silnými pažami mu rozdrvil jemné mechanické zariadenie. Zaiskrilo sa a nastal skrat.

„Číslo štyri, dolu," vyhodnotil situáciu Adam, ktorý sa medzi tým pozbieral.

„Obávam sa, že ten posledný sa dostal až na povrch," povedal Noan pozerajúc sa na odomknutý teleport, ktorý bol aktívny za každých podmienok. Preto ho bolo potrebné poriadne zaheslovať, aby sa k nemu hocikto nedostal.

„Posledná obrana ešte nepadla! Kým žije aspoň jeden z nás, túto základňu nedobyje nik!" sipel čoraz nahnevanejší Adam a utrel si pot na svojej dokonale oholenej hlave.

Medzitým kapitán pozrel do teleportačnej databázy, kam sa posledný útočník premiestnil. Ale žiadny záznam v evidencii nebol. Bolo to zvláštne ale nič sa neukázalo.

„To predsa nie je možné! Aj keby sa premiestnil do centra vesmíru, aj tak by tam ostal aspoň prázdny riadok," nevrlo povedal Adam. Na vlastné oči sa presvedčil, že tam chýba posledný záznam. Vŕtalo mu to v hlave a nedávalo zmysel zároveň. Napadla ho iba jediná myšlienka. Očami si vyžiadal Noanovu pozornosť. Príliš okato sa naňho pozeral so slovami, že sa musia vrátiť na Robur a dokončiť úlohu tam.

Tresm sa na moment udivil, ale potom mu bolo všetko jasné. Major zrejme chystá nečakané prekvapenie a treba hrať s ním.

„Jasné, major, poponáhľajme sa, máme málo času," nahral mu na smeč Noan.

Obaja sa potom vytratili. Odchádzajúce kroky by presvedčili každého o tom, že odišli a smerujú späť na loď. Ale plán bol prefíkanejší. Dupotali nohami, aby simulovali vzdiaľujúce sa kroky. Schovali sa za roh chodby, ktorá nadväzovala na riadiace centrum. Prikrčili sa a pozorovali. Adam tušil, že kyberán je ešte na Skydocku. Žiadny zápis, žiadny prenos. Musel byť niekde schovaný a aby ho vylákali, museli zahrať malé divadielko.

Spozorneli, keď počuli mohutný doskok. Nečakal a hneď sa pustil do rozlúštenia prakticky nerozlúštiteľného kódu. V rukách nemal žiadnu zbraň, keďže ich potreboval na písanie na klávesnici. Hoci sledoval okolie, dobre vedel, že musí konať rýchlo, aby sa včas dostal na povrch.

Major sa krátko, švihom, pozrel spoza rohu. Uvidel postavu zohnutú nad pultom ako márne kombinuje a hľadá správny kľúč na odblokovanie teleportu. Cítil, že teraz je tá správna chvíľa a vystrčil sa do uličky. Noan ho automaticky nasledoval.

Opatrnými a tichými krokmi sa približovali až vstúpili do miestnosti. Prach ešte stále sadal a kyberán si konečne všimol, že tu nie je sám. V okamihu mal ruku na svojej zbrani.

„To by som nerobil," navrhol Adam. „Odstúp od tej zbrane a daj si ruky za hlavu, nech na ne vidíme!"

Ale robot len stál a váhal. V mysli, ktorá je jeho jedinou organickou časťou sa odohrávala dilema, ktorú potreboval vyriešiť.

„Vzdaj sa a budeš žiť," pokračoval Noan, „odovzdaj nám svoje technologické vedomosti a nebudeš zničený."

Zastavili sa len pár krokov pred ním a čakali, čo povie alebo urobí. Doposiaľ ešte nikto nepočul kyberána hovoriť, preto sa im hovorieva tichí zabijaci.

Ale tento sa nechcel nechať chytiť. V jeho rovniciach mu vyšiel jediný možný výsledok, samozničenie. O jeden malý krok cúvol. Za hlavou si na zápästí aktivoval akési zariadenie, ktoré jemne zapíplo. Pomalými pohybmi si zložil masku, aby sa im ukázal. Bola to tvár pripomínajúce čosi, čo takto zblízka ešte nevideli. Očividne to bývala tvár ale pod maskou a sústavnými bojmi sa mäkké tkanivo rozpadlo a vďaka mazivu a olejom, ktoré potrebujú na prežitie sa niektoré zhnité časti zakonzervovali. Štrbavé zuby umocnili zúboženosť tejto kreatúry a priali si, aby sa to im nikdy nestalo.

Odpočítavanie sa zrýchľovalo a Adam s Noanom nevedeli, či majú utekať, či nie. Major sa však nehodlal stať obeťou, najmä teraz, keď posledný z piatich je chytený.

„Také ľahké to zase nebude," povedal celkom nečakane Adam a odstrelil kyberánovu pažu, na ktorej bežalo odpočítavanie. Strela ho zhodila z nôh a z odstrelenej časti mu vystrekla tmavobordová tekutina.

V takejto trojici potom počkali na špeciálnu jednotku, ktorá znehybnila nepriateľa a previezla ho na utajené miesto, o ktorom vedeli iba na Najvyššom Senáte, Hlavnom veliteľstve a Major Samson na Základni.

 

Svitol ďalší deň a život na Základni sa navrátil do pôvodného stavu. Technické tímy vo vysokom nasadení opravovali zničené časti Skydocku napriek tomu, že bol uvedený do prevádzky, hoci na tretej, štvrtej a piatej úrovni len v núdzovom režime. Cestujúci, ktorí sa tadiaľto presúvali ku skybusom sa nestačili diviť, v akom stave sa táto stanica na obežnej dráhe Marsu nachádza.

„Čo sa tu stalo? Kto to urobil? Máme sa čoho obávať?..." kládli si otázky a poniektorí si na ne aj odpovedali. Niektorí boli blízko pravdy, ale väčšina sa domnievala, že došlo k nešťastiu.

Nad vesmírnou loďou ASS Robur visel veľký otáznik. Hlavné velenie bolo toho názoru, že zlatý vek slávy má za sebou a je najvyšší čas vyradiť ju z prevádzky. Takmer osemdesiat rokov tejto triedy a tohto modelu, jedinečného svojho druhu hovorí samo za seba. Počas svojej éry vyhrala toľko bojov, že sa ani nedajú spočítať. Spolu s ASS Predator X a ASS Immortalis, ďalšími legendami medzi vesmírnymi plavidlami, neboli ani raz zničené natoľko, aby svoju posádku nedoviezli až domov.

Osudy obávaných kgoškov, gölmomanov, kyberánov, energónov a mnohých ďalších, sa spečatili vo chvíli, keď sa na bojisku objavila práve obávaná „lietajúca pevnosť", Robur.

Ale Najvyšší Senát mal inú predstavu. Stále bezvýhradne verila tejto lodi a jej odvážnej posádke. Hoci pri poslednom útoku kyberánov prišla o mnohých schopných členov. Preto sa nakoniec rozhodlo, že loď bude premiestnená do veľkých opravovní pri Európe, mesiaci Saturna.

Kapitán Papadopulos sa postupne zotavoval. Napriek vážnym zraneniam a týraniu sa jeho psychika liečila rovnako dobre ako telo. Adam, jeho starý priateľ z čias univerzity ho často navštevoval a spolu spomínali ako sa zoznámili, ako sa nenávideli a súperili spolu. Najviac spomínali na tú fónku, kvôli ktorej boli spočiatku nepriatelia a kvôli ktorej sa nakoniec stali dobrými priateľmi.

„Kto vie, ako by to celé dopadlo, keby ju neboli uniesli..." konštatovali obaja.

„...a už vieš, čo bude s loďou?" položil opatrne otázku Adonis. Robur bola jeho domovom, na ktorý si už za tie dlhé roky zvykol a nechcel oň prísť. Predpokladal, že mu povie, že je koniec a zvyšok posádky rozdelia medzi ostatné lode. V kútiku duše však dúfal, že k tomu nedôjde.

„No, čo myslíš? Podľa teba?" naťahoval ho Adam.

„Hm," zahundral si Grék, „netuším, vážne netuším."

Adam videl, že sa jeho priateľ trápi tak ho radšej prestal ďalej naťahovať a povedal mu.

„V týchto chvíľach ju premiestňujú na Európu, takže asi tušíš, čo to pre teba znamená," prezradil s úsmevom na tvári. Kapitán sa usmial natoľko ako mu to zranenia dovolili. Neskrýval svoju radosť a hoci to bol tvrdý chlapík, nezdržal sa od maličkého dojatia. Ihneď si pretrel oči, aby na ňom nikto nevidel túto známku slabosti. Vedel, že jeho práca neskončila, práve naopak, našiel motiváciu na rýchle uzdravenie sa.

„Človeče, potešil si ma, vážne," povedal zoslabnutým hlasom. Nadchádzal čas, kedy v ňom začali účinkovať lieky, ktorých vedľajším účinkom bola ospalosť.

„Nebudem ťa rušiť, Adonis. Oddýchni si, zajtra zase skočím na pár minút," povzbudzoval priateľa, ale ten mal už viečka privreté a posledné slová, ktoré vyriekol už neboli zrozumiteľné.

 

Osud chyteného kyberána bol spečatený. Intergalaktická Aliancia ho dala previesť na vysoko utajené miesto, o ktorom vedeli len niektorí vyvolení. Vo verejnosti sa tradovalo, že je to opustená základňa ležiaca na Mesiaci, ale aj opustená výskumná stanica na Neptúne. Pravda však bola zahalená rúškom tajomstiev a rôznych mylných kampaní, ktoré úplne zneistili všetky teórie.

Neľudské zaobchádzanie so zajatcom v laboratórnych podmienkach by bola veľká hanba v očiach obyvateľov, ak by sa o týchto praktikách dozvedeli. Aliancia tajila všetky kľúčové informácie a tí, ktorí na tejto základni smrti pracovali sa viac ako desať rokov nemohli dostať mimo tohto priestoru bez toho, aby neboli pod neustálym dohľadom. Akýkoľvek pokus o nadviazanie kontaktu s kýmkoľvek, kto nebol medzi povolenými osobami sa trestal veľmi tvrdo.

Všetky pokusy na ňom, pomocou ktorých sa získavali nové vedomosti a technické vymoženosti boli drastické a neľudské. Avšak, je kyberán ľudský? Má dušu? Má predstavy? Dokáže snívať? Ani jedno z toho. Je to robot, ktorý sa hýbe, rozhoduje a koná len vďaka dokonalosti prepojených neuritických vlákien na centrálnu nervovú sústavu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?